Život Prešova
online
online
Pred 150 rokmi vyšlo prvé číslo vedeckého časopisu Nature
03.11.2019 Celý región
Londýn/Bratislava
3. novembra (TASR) - Britský vedecký časopis Nature patrí medzi
najcitovanejšie vedecké periodiká. Už desiatky rokov prináša články z
astronómie, biológie, fyziky, chémie či geológie, ale aj z oblasti
humanitných vied, v ktorých sú prezentované najnovšie poznatky a objavy.
Od vydania prvého čísla prestížneho vedeckého časopisu uplynie v
pondelok 4. novembra 150 rokov.
Týždenník Nature patrí podľa citačného indexu stanovovaného americkým Inštitútom pre vedecké informácie (ISI) medzi desiatku najcitovanejších vedeckých časopisov. Podľa rešpektovaného algoritmu PageRank je Nature dokonca najcitovanejším vedeckým periodikom. Svojim predplatiteľom ponúka na internete okrem aktuálneho čísla aj vydania od roku 1950.
V druhej polovici 19. storočia rástol vo viktoriánskom Anglicku záujem o vedecké poznatky. K jeho oživeniu prispel aj Charles Darwin, keď v roku 1859 publikoval knihu O pôvode druhov, svoje priekopnícke dielo o evolúcii. Pokrokovo zmýšľajúci vydavatelia, bratia Alexander a Daniel Macmillanovci, sa aj preto rozhodli vydávať časopis, ktorý by sa venoval najnovším vedeckým objavom a poznatkom.
Ich cesta k periodiku tohto druhu trvala niekoľko rokov. Až v roku 1864, po smrti Daniela Macmillana, ponúkol jeho brat Alexander vedychtivým čitateľom prvé číslo časopisu The Reader, ktorý bol predchodcom dnes už legendárneho týždenníka Nature.
Šéfredaktorom The Reader sa stal astronóm Norman Lockyer, okrem iného aj objaviteľ hélia v slnečnej koróne. Hlavným cieľom Macmillana bolo, aby bol The Reader dostupný aj pre tých, ktorí neboli členmi vtedy váženej Kráľovskej spoločnosti.
Po niekoľkých rokoch The Reader pre finančné dôvody prestal vychádzať, ale Alexander Macmillan sa nevzdal predstavy vydávať časopis, ktorý by na svojich stránkach sústreďoval to najzaujímavejšie z oblasti prírodných vied. K Macmillanovi a Lockyerovi sa pripojil uznávaný biológ, veľký zástanca evolučnej teórie Thomas Henry Huxley, prezývaný aj "Darwinov buldog". Nový časopis nazvali Nature a jeho prvé číslo vyšlo 4. novembra 1869.
Na titulnej strane predstavili hlavné ciele časopisu — prinášať širokej verejnosti aktuálne vedecké poznatky a zároveň aj vedcom prezentovať najnovšie objavy zo všetkých oblastí prírodných vied. Pod vedením Lockeyera a Huxleyho získal časopis už o rok neskôr 5000 predplatiteľov a približne 15 000 pravidelných čitateľov.
V roku 1953 publikoval časopis Nature ako prvý prelomový objav molekulárnej štruktúry DNA, ktorého autormi boli biológovia Američan James Watson a Brit Francis Crick. Obaja zaň dostali v roku 1962 Nobelovu cenu za fyziológiu a medecínu.
Na stránkach týždenníka Nature, ktorý v súčasnosti vydáva britská spoločnosť Nature Publishing Group, sa čoraz častejšie objavujú aj renomované články z oblasti humanitných vied.
V máji 2019 sa na titulnej strane Nature objavila aj fotografia zo slovenského pralesa vo Veľkej Fatre. Jedľovo-bukovému pralesu v Národnej prírodnej rezervácii Kundračka bol venovaný článok o vplyve klimatickej zmeny na dôležité baktérie a huby, ktoré žijú v symbióze s koreňmi stromov. Autorom fotografie je slovenský výskumník európskych pralesov Ondrej Kameniar.
Týždenník Nature patrí podľa citačného indexu stanovovaného americkým Inštitútom pre vedecké informácie (ISI) medzi desiatku najcitovanejších vedeckých časopisov. Podľa rešpektovaného algoritmu PageRank je Nature dokonca najcitovanejším vedeckým periodikom. Svojim predplatiteľom ponúka na internete okrem aktuálneho čísla aj vydania od roku 1950.
V druhej polovici 19. storočia rástol vo viktoriánskom Anglicku záujem o vedecké poznatky. K jeho oživeniu prispel aj Charles Darwin, keď v roku 1859 publikoval knihu O pôvode druhov, svoje priekopnícke dielo o evolúcii. Pokrokovo zmýšľajúci vydavatelia, bratia Alexander a Daniel Macmillanovci, sa aj preto rozhodli vydávať časopis, ktorý by sa venoval najnovším vedeckým objavom a poznatkom.
Ich cesta k periodiku tohto druhu trvala niekoľko rokov. Až v roku 1864, po smrti Daniela Macmillana, ponúkol jeho brat Alexander vedychtivým čitateľom prvé číslo časopisu The Reader, ktorý bol predchodcom dnes už legendárneho týždenníka Nature.
Šéfredaktorom The Reader sa stal astronóm Norman Lockyer, okrem iného aj objaviteľ hélia v slnečnej koróne. Hlavným cieľom Macmillana bolo, aby bol The Reader dostupný aj pre tých, ktorí neboli členmi vtedy váženej Kráľovskej spoločnosti.
Po niekoľkých rokoch The Reader pre finančné dôvody prestal vychádzať, ale Alexander Macmillan sa nevzdal predstavy vydávať časopis, ktorý by na svojich stránkach sústreďoval to najzaujímavejšie z oblasti prírodných vied. K Macmillanovi a Lockyerovi sa pripojil uznávaný biológ, veľký zástanca evolučnej teórie Thomas Henry Huxley, prezývaný aj "Darwinov buldog". Nový časopis nazvali Nature a jeho prvé číslo vyšlo 4. novembra 1869.
Na titulnej strane predstavili hlavné ciele časopisu — prinášať širokej verejnosti aktuálne vedecké poznatky a zároveň aj vedcom prezentovať najnovšie objavy zo všetkých oblastí prírodných vied. Pod vedením Lockeyera a Huxleyho získal časopis už o rok neskôr 5000 predplatiteľov a približne 15 000 pravidelných čitateľov.
V roku 1953 publikoval časopis Nature ako prvý prelomový objav molekulárnej štruktúry DNA, ktorého autormi boli biológovia Američan James Watson a Brit Francis Crick. Obaja zaň dostali v roku 1962 Nobelovu cenu za fyziológiu a medecínu.
Na stránkach týždenníka Nature, ktorý v súčasnosti vydáva britská spoločnosť Nature Publishing Group, sa čoraz častejšie objavujú aj renomované články z oblasti humanitných vied.
V máji 2019 sa na titulnej strane Nature objavila aj fotografia zo slovenského pralesa vo Veľkej Fatre. Jedľovo-bukovému pralesu v Národnej prírodnej rezervácii Kundračka bol venovaný článok o vplyve klimatickej zmeny na dôležité baktérie a huby, ktoré žijú v symbióze s koreňmi stromov. Autorom fotografie je slovenský výskumník európskych pralesov Ondrej Kameniar.
www.ZIVOTPO.sk
